V dňoch 15. – 17. marca 2019 mali po roku mladí rá-diológovia zo Slovenska, Maďarska, Slovinska a Chorvát-ska opäť možnosť prezentovať svoje praktické, vedecké aj edukačné prednášky a výsledky na medzinárodnom kvad-rilaterálnom sympóziu mladých rádiológov, pod záštitou pani ministerky zdravotníctva a pána dekana LF UK.
Detail »Karcinóm (Ca) prsníka je najčastejšou malignitou u žien. Jeho incidencia má stúpajúcu tendenciu. V roku 2018 bola celosvetová incidencia 2,089 milióna prípadov, čo je v po-rovnaní s rokom 2012 (1,671 milióna) nárast až o 2 5 %. Zároveň došlo aj k 20 % nárastu mortality (1). Priemer-né riziko vzniku karcinómu prsníka je 12,5 %, karcinómu ovárií 4 – 5 %. Riziko vzniku týchto ochorení stanovené pre slovenskú populáciu je pri karcinóme prsníka 8-10 % a ovárií 2 %. Približne 5 – 10 % karcinómov prsníka je podmienených hereditárne – vzniká na podklade zdedenej mutácie génov. Táto prehľadová práca rozoberá jednotlivé hereditárne formy karcinómu prsníka. Zároveň sa opiera o odporúčania uvedené v Odbornom usmernení Minister-stva zdravotníctva Slovenskej Republiky o štandardizácii genetickej diagnostiky syndrómu hereditárneho karcinómu prsníka a ovárií (2).
Detail »Krvácanie do nadobličiek v novorodeneckom veku (adre-nálna hemorágia u novorodencov – AHN) v súčasnosti už nemožno považovať za extrémne zriedkavý nález – a to najmä vďaka širokému používaniu ultrazvukového (USG) vyšetrenia (na Slovensku najmä v rámci USG-skríningu obličiek u novorodencov). V minulosti bola táto diagnóza zisťovaná len pomerne zriedka – keďže v tom období išlo najmä o symptomatických novorodencov, ktorých až dané príznaky dávali dôvod na realizáciu vyšetrenia. Väčšina pacientov s AHN je však bez klinických príznakov, keď-že krvácanie je zvyčajne obmedzené len na fetálnu časť kôry nadobličky (ktorá v perinatálnom období postupne stráca svoju funkciu, vo včasnom postnatálnom období prirodzene atrofuje a vymizne približne do jedného roka života). Adrenálna insuficiencia sa preto u novorodencov s AHN (na rozdiel od adrenálnej hemoragie v neskoršom období života) objavuje len veľmi zriedkavo a AHN má celkovo veľmi dobrú prognózu. Najčastejšími klinickými príznakmi AHN býva hypotónia, letargia, vracanie, pretr-vávajúci ikterus, anémia, slabý perorálny príjem, hmatná abdominálna masa, prípadne hematóm skróta. V rámci di-ferenciálno-diagnostických úvah je potrebné myslieť naj-mä na možnosť neuroblastómu. Základnou zobrazovacou metódou v diagnostike AHN a aj pri následnom sledovaní týchto pacientov je sonografia.
Detail »Uvádzame prípad 17-ročného pacienta, ktorý bol pre bo-lesti brucha počas 14 dní opakovane ambulantne vyšet-rený chirurgom, pediatrom a rádiológom bez stanovenia definitívnej diagnózy. Ako sa neskôr ukázalo, príčinou týchto bolestí brucha boli zápalové zmeny v oblasti skró-ta, ktoré pacient zamlčal. Bolesti skróta pacient negoval aj na začiatku USG-vyšetrenia, ktoré nakoniec preukázalo zápalové zmeny v tejto oblasti, a ktoré stanovením diagnó-zy umožnilo cielenú a kauzálnu liečbu skutočnej príčiny pacientových ťažkostí. Pre disimuláciu symptómov z ob-lasti skróta a pre nejednoznačnosť anamnestických údajov o dĺžke trvania týchto ťažkostí však bolo nutné operačnou revíziou vylúčiť možnosť torzie semenníka. Aj na základe uvedených skúseností je potrebné zdôrazniť, že v prípa-de nešpecifických bolestí brucha (najmä v dolných bruš-ných kvadrantoch a pri ich nejasnej príčine u pubertálnych a adolescentných chlapcov) by klinické vyšetrenie genitálu nemalo byť podceňované.
Detail »Oklúzia veľkej intrakraniálnej tepny prednej cirkulácie so súčasnou závažnou stenózou alebo oklúziou ipsilaterálne-ho extrakraniálneho úseku karotickej tepny sa vyskytuje u Otázka akútnej implantácie stentu do extrakra-niálnej lézie a s ňou súvisiacej optimálnej antiagregačnej liečby ostáva stále nejasná. Cieľom nášho článku bolo po-dať prehľad súčasných poznatkov o možnostiach riešenia týchto obzvlášť závažných a bez adekvátnej liečby prog-nosticky nepriaznivých lézií.
Detail »Popisujeme kazuistiku 3-dňového donoseného eutrofické-ho novorodenca, u ktorého bolo vyslovené podozrenie na parézu plexus brachialis resp. fraktúru ľavej klavikuly – a to vzhľadom na zníženú hybnosť ľavej hornej končatiny a diskrétny opuch laterálnej 1/3 ľavej klavikuly bez krepi-tácie a palpačnej algickej reakcie. Sonografické vyšetrenie potvrdilo fraktúru ľavej klavikuly, čo umožnilo vyhnúť sa rádiografickému vyšetreniu. Zároveň pripomíname a zdôrazňujeme prínos a vý-hody sonografickej diagnostiky fraktúr v porovnaní s ich rádiografickou diagnostikou, pričom takto dosiahnuteľné zníženie radiačnej záťaže pacienta je významné najmä vo včasnom detskom veku.
Detail »Cholecystoduodenálna fistula predstavuje patologické spojenie medzi lumenom žlčníka a duodena. Najčastejšie býva výsledkom zápalovo-reparatívnych zmien žlčníka. V prípade vytvorenia dostatočne veľkej komunikácie môže dôjsť k prechodu väčšieho konkrementu do tenkého čre-va a vzniku vzácnej komplikácie – biliárneho ilea. V našej kazuistike prezentujeme prípad pacientky, u ktorej došlo k prvotnej manifestácii ochorenia až v pomerne vysokom veku.
Detail »Popisujeme kazuistiku novorodenca s jeden deň trvajúcim prúdovitým vracaním, u ktorého bola vo veku 25 dní života sonograficky diagnostikovaná hypertrofická pylorostenóza (HPS), ktorá bola následne operačne potvrdená a riešená. Zároveň prikladáme prehľad problematicky zobrazovacej diagnostiky HPS.
Detail »
